Hatha joga je jogová tradícia vychádzajúca z diela Swamiho SwatmaramiHatha Yoga Pradipika, ktoré je voľným pokračovaním Raja jogy.Kombináciou slov "ha" a "tha" vzniká slovo hatha, kotré nám už v názve naznačuje zjednotenie protikladných energii. Hatha znamená tiež silu, alebo úsile a joga znamená zjednotenie.

Joga nie je náboženstvo, ako si mnohí myslia. Ide skôr o techniku na ceste k zlepšeniu kvality života a k sebazdokonaleniu. Jogu môžu začať cvičiť ľudia bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie či vek.

Akýkoľvek druh jogy človek cvičí, mal by do nej zahrnúť aspekty zo všetkých horeuvedených druhov. A potom postupne - jeho myseľ sa vyjasní a vyčistí. Jeho telo si nájde rovnováhu a silu. Jeho srdce sa otvorí a zažiari. A jeho duch vzlietne a nájde svoju slobodu.

V joge poznáme mnoho rôznych techník, ktoré však môžeme v primeranej miere medzi sebou kombinovať. V raja joge patria medzi najdôležitejšie techniky asány, pranajáma a meditácia.

Asány

Dobre zvádnutá asána je oveľa viac než len estetický zážitok. Je to taktiež pochopenie a zvládnutie určitých procesov v našom tele, či už na fyzickej alebo spirituálnej úrovni. Cvičením asán si zlepšujeme dýchanie, zosiľujeme svaly, stimulujeme nervovú sústavu a vnútorné orgány. Pri cvičení asánnarába cvičenec s duchovnou energiou zvanou prána (pozri aj pranajáma). Vedomím usmerňovaním tejto energie sa cvičenec dostáva do pozície, dokáže v nej určitú dobu zotrvať a dostať sa z nej von.

Pravidelným cvičením asán postupne zistíme, ako sa časom zlepšujeme a ako robíme určité pokroky. Zistíme ako sa nám v asáne podarí vyjadriť naša vnútorná krása. Nie iba vo finálnej pozícii, ale už od prvého pohybu, ktorý nás vedie k zaujatiu asány, výdrži v nej a následnému uvoľneniu. Všetky naše pohyby a gestá majú nejaký význam. Pravidelné cvičenie asán nám preto pomáha pohybovať sa s jemnosťou a eleganciou.

Pranajáma

Prána je vitálna sila/energia zastúpená v celom našom vesmíre, hmote aj nehmote. Yama je kontrola, pretopranajáma znamená "kontrola prány". Pranajáma je séria dychových cvičení, ku ktorým sa pridávabandha(kontrakcia určitých orgánov, alebo určitých častí tela) a mudra (špeciálna pozícia prstov na rukách). Dych je úzko spätý s cítením a preto jeho kontrola prispieva aj k odbúrávaniu negatívnych emócii. Pranajáma je ďalším stupňom k prehlbovaniu vnútornej podstaty a k porozumeniu vťahu telo - myseľ - duša.

Meditácia

V Patanjaliho sútrach je meditácia predposledným krokom na ceste sebapoznávania. Isté je, že človek musí byť na meditáciu pripravený. Vmeditácii neexistuje myšlienka "ja som ten, ktorý medituje". V stave meditácie totiž neexistuje naše ego a teda ani myšlienka na to čo robíme. V čase meditácie síce niečo zažívame, ale nezažívame to prostredníctvom našej každodennej identity, ale prostredníctvom identifikácie s našim vyšším ja, či ho už nazveme univerzálnym vedomím alebo bohom. Meditácia je jeden z prostriedkov, ktorý nám ukáže skutočnú kvalitu života a odhalí krásu každého jedného momentu.

K ďalším známym jogovým technikám patria jogové krije alebo shatkarmy, používané najmä v hatha joge.Jedná sa o techniky, ktoré prečisťujú telo a vnútorné orgány. Jedná sa konkrétne o techniky neti, dhauti,basti,kapalabhati, trataka, a nauli. V bhakti joge sa tiež používa technika japa, čo znamená pravidelné opakovanie určitých posvätných slabík alebo mantry, s pomocou modlitebných korálok.

Zakladateľom jogy je podľa tradície Shiva.

Existujú písomné dôkazy, ktoré spájajú jogu už okolo 5000 rokov pred Kristom s pradávnnymi kultúrami civilizácie Mehrgarh a civilizácie Indus - Saraswati (Harappa), ktoré existovali na území dnešnej severnej Indie a východného Pakistanu. Niektoré dôkazy o existencii jogy sa našli asi 3000 rokov pred Kristom v podobe jogínskych polôh vytesaných do kameňa, znázorňujúce stoj na hlave, či sed so skríženými nohami (lotosová pozícia). Keďže sa jazyk týchto kultúr nikdy nepodarilo rozlúštiť, funkcia jogy z tejto doby zostáva neobjasnená. Toto obdobie sa z hľadiska histórie jogy nazýva predvédické.

Funkcia jogy bola poprvýkrát jasne definovaná v starodávnych indických textoch zvaných Védy. Védy sú texty s hymnami a motlidbami velebiace vyššie sily. Sú rozdelené a 4 časti a takto ich poznoznáme dodnes: Rig Véda, Sama Véda, Yajur Véda, Atharva Véda. Slovo joga sa prvýkrát objavilo už v najstaršej Rig Véde a jej funkciou bola opísaná ako spojenie individuálneho vedomia s univerzálnym. Toto obdobie sa z hľadiska histórie jogy nazýva védické.

Zhruba 1000 rokov pred Kristom vznikli Indické texty zvané Upanishad, ktoré nadväzujú a reinterpretujú Védy. Zhruba 200 zväzkov textov vysvetľuje koncept karmy a spomína aj niektoré jogové techniky. Približne 500 rokov pred Kristom vznikol text znaný Bhagavad-gita. Poločlovek-poloboh Krišna v ňom vysvetľuje princovi Arjunovi jeho úlohy a povinnosti na tomto svete. Bhagavad-gita sa zaoberá rôznymi druhmi jogy. Spomína sa tu Jnana joga, Bhakti joga a Karma joga. Toto obdobie sa z hľadiska histórie jogy nazýva predklasické.

Klasické obdobie jogy datujeme zhruba 200 rokov pred Kristom keď vzniklo dielo zvané Joga sútras, ktoré napísal Patanjali. Skladá sa zo 195-tich aforizmov alebo sútier rozdelených do 4-roch kapitol a definuje raja jogu.

V postklasicom období jógy sa objavili jogové texty ako Hatha Joga Pradipika, Gheranda Samhita a Shiva Samhita, ktoré formovali Hatha jogu a podieľali sa na jej vzniku. Do tohto obdobia patrí aj swami Vivekananda (zakľadateľ jogovej vetvy Joga Kendra), swami Paramashansa Yogananda (autor autobiografie jogína) a Maharishi Mahesh Jogi (ktorý spopularizoval západu transcendentálnu meditáciu toľko spájanú so skupinou Beatles).

O vznik modernej jogy, hlavne kompexného systému asán a fyzických cvičení, sa významnou mierou zaslúžili Swami Sivananda a Sri Krishnamacharya. Krishnamacharyovi žiaci - Pattabhi Jois a B.K.S. Iyengarsú momentálne dve najviac celosvetovo uznávané autority na raja jogu. Kým Jois vyučuje ashtanga vinyasa jogu, Iyengar si založil svoj vlastný štýl jógy, zvaný Iyengar - joga.

OM

Každý človek príde na tento svet ako dieťa. Ako deti sme všetci vlastne takými "mimozenšťanmi", keďže tento svet vôbec nepoznáme. Prirodzenou túžbou je to, že sa chceme na niekoho podobať alebo niekoho nasledovať. Či už sú to naše rodiny, kamaráti alebo rozličné iné vzory. Ako deti si zvykáme na tento svet a učíme sa v ňom prežiť. Ako rastieme, snažíme sa odlišovať od ostatných. Každá nová generácia menšou alebo väčšou mierou rebeluje proti tej predchádazajúcej. Za tým všetkým môžeme nájsť túžbu byť originálny, túžbu byť jedinečný. Každý v sebe občas zatúži prejaviť svoju jedinečnosť. Väčšina z nás sa jej ale ľahko vzdá a povie si, že na to jednoducho nemá. Namiesto toho hľadá nejaké rozptýlenie zamerané na vonkajšok.

Mnoho ľudí hľadá originalitu v obliekaní alebo vo svojom výzore. Málokto si však uvedomí, že originalitu môže nájsť aj vo svojom vnútri. Originalita bola totiž každému od narodenia daná do vienka. Každému jedincovi bol daný určitý potenciál, ktorý by mal v sebe rozvinúť a pracovať na ňom. Je to nielen naša úloha, ale aj ľudská povinnosť. Byť prínosom pre tento svet, pre "pramatku" zem, byť vzorom pre druhých ľudí a naplno rozvinúť svoj vlastný potenciál - to je naša povinnosť.

Joga (spojenie/zjednotenie) je cesta, ktorou sa sadhaka (adept jogy) vydáva splniť neľahkú úlohu - uskutočniť a rozvinúť svoj jedinečný potenciál. Joga nie je len pre zasvätených - ako sa mnoho ľudí domnieva - joga je pre všetkých nehľadiac na pohlavie, vek, či rasu. Prvé zmienky o joge nájdeme síce v Indii, no v dnešnej dobe si ju už prispôsobila väčšina západných spoločností a veľa ľudí na západe sa stotožnilo s jej filozofiou. Joga sa deje v každom z nás a v celom našom bytí - každý jeden moment, každú jednu sekundu. Čo je teda našou povinnosťou? V prvom rade byť úprimný k sebe samému. Nehľadať stále výhovorky, ale začať konať. Joga je spojenie, zjednotenie celej bytosti, celého bytia, celého uvedomenia. Toto sa deje neustále a bude sa diať až pokiaľ si všetci neuvedomíme naše nemenné, univerzálne "ja". Cesta k bohu je cestou k sebe samému.

Mnoho ľudí hľadá a nachádza negatívne veci na druhých ľuďoch, miesto toho, aby hľadali a nachádzali tieto veci na sebe samých. Je to normálna vec. Treba si však uvedomiť, do akej pozície sa tým dostávame.

Povinnosťou sadhaku (adepta jogy)  je hľadať chyby na sebe a až potom na druhých. Byť kritcký k sebe samému, ale tolerantný voči druhým. Každým dňom na sebe pracovať. Vedieť, kedy si odoprieť a kedy zase dopriať. Stále sa zlepšovať. Pomaly sa prepracovávať až k svojmu pravému "ja". Každý z nás má túto možnosť a môže začať na sebe pracovať hneď teraz.

Nie je ľahké žiť a už vôbec nie je ľahké správne žiť. Všetci si nosíme v sebe určité bremeno - daň za naše minulé skutky. Svojim zlým skutkom neujdeme. A taktiež nás neminie ani pocit zadosťučinenia za naše dobré skutky. Nedajme sa ale nikdy natrvalo uspokojiť a stále na sebe pracujme - aby sme boli lepší a lepší. Iba tak budeme niečo znamenať pre náš svet, pre našu zem a pre nás ľudí.

Na tomto svete nie sme sami. Existujeme sice vo svojich telách a vo svojich hlavách, ale okrem nás tu je ešte mnoho iných hláv a tiel, ľudí, zvierat a rastlín. Raz sme veselí a raz smutní. Niektorí z nás sú bohatí, iní chudobní. Niektorí sa radujú, niektorí trpia. Každý pocit alebo vlastnosť na tomto svete je dokonale vyvážená svojim protikladom. Cítili ste sa niekedy tou najzbytočnejšou osobou na tomto svete? Vedzte, že určite sa ňou niekto cítil takisto, ako sa niekto cítil byť tou najdôležitejšou. Štúdium jogy človeka postaví mimo protiklady. Bez určitého stavu uvedomenia neexistuje osobnostný rast. Jogín sa musí naučiť správne narábať s radosťami aj starosťami tohoto života.

Možno sa vám stalo, že druhí ľudia stáli proti vám a proti niečomu, čo ste urobili, no vy ste vedeli, že ste urobili tú správnu vec, aj keď oni to nepochopili. Cítili ste sa ohrození. Ako hladný túlavý pes, ktorý spácha zločin tým, že ukradne niekomu jedlo. Všetko, čo si uvedomuje, je pocit hladu. Mal by si radšej zvoliť smrť od hladu? Mal by sa radšej cítiť vinný a ospravedlniť sa za to čo spravil? Mal by sa nám ospravedlniť za to že vôbec žije? NIE. Pretože každý žijúci tvor na tejto zemi má mať právo na to, aby si mohol splnť základné potreby, ktoré mu pomôžu zachovať si svoj vlastný život. Určite sa mnohým ľuďom stalo niečo podobné.

Urobili ste niečo pre niekoho s kompletným odovzdaním a láskou, ale vrátilo sa vám to naspäť ako facka do tváre? To, čo ste potom zažili, nazývame zúfalosť. Prečo sme my ľudia teda takí, že robíme rozhodutia a vynášame súdy nad vecami, ktoré sa nám vracajú v podobe faciek? Je to preto, lebo sa bojíme. Strach. Strach máme všetci zakorenený hlboko v nás samých. Strach zo smrti, strach zo zmeny, strach z neznámeho. Strach z toho, že stratíme to, čo máme a to, čo milujeme. Strach je ten dôvod, prečo sa staráme najprv o seba a až potom o druhých. Niekedy sa o druhých nestaráme vôbec. To je chamtivosť. Existujú ľudia - vysoko uvedomelí jogíni - ktorí považujú všetko bytie za seberovné. Všetko bytie je súčasť ich samých. Môžeme v tomto smere niečo urobiť aj my? Odpoveď je ÁNO. Môžeme sa snažiť žiť jednoduchý život, kde materiálne veci nie sú až také dôležité. Môžeme sa snažiť žiť ustavične v súlade s "duchom prírody" a skôr ako brať z tohoto sveta, naučiť sa mu aj dávať. Dávať nielen materiálne veci, ale aj lásku a pozitívne myslenie, pretože to je ten najvyšší dar a najvyššia forma existencie.

OM